Dopisy na telo

Hudba: Peter Nagy
Text: Peter Nagy
 

Písal som ti potme rád prstom rovno na telo,
za noc zapísal som ten tvoj biely list.
Vždy si bola schúlená v tichu medzi slovami,
prečo teraz vravíš jasne - Môžeš ísť...
Na strope máš samé jamky od výstrelov šampusu,
ráno znova krotká placeš za pusu.

A tak z teba zobliekam priznania po slovíčkach,
tvoj lacný prstienok ma hrial, až kým
zazrel som ťa česať sa v lesku jeho auta s ním tam, kde som ti dal prvé fialky.
Nechajme to na ráno – je o pät minút pondelok
a ja ti píšem dopis na telo.

Písal som ti potme rád prstom rovno na telo.
Písal som ti, kde sa mi len zachcelo.

Nakrúcam si na malíček pramienok tvojich vlasov,
už nie sme spolu len vedla seba.
Bolí ticho, keď mlčíš.
Bolia fotky zo Saint Vincent.
a strácaš sa mi, strácaš dobleda.

Ťažko ťa on prečíta – tak vieš, kde potom máš prísť

veď my dvaja sme nekonečný list...


© Peter NAGY